Les je ekosystém, v ktorom rastú stromy vo veľkom počte a hustote a vytvárajú osobitú klímu aj pôdne prostredie. Vzájomne prepojených tu môže byť až 5 000 druhov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov. Lesy produkujú kyslík, viažu uhlík, zadržiavajú vodu a chladia krajinu, preto sú pre nás nenahraditeľné.
Lesné ekosystémy a ďalšie spoločenstvá drevín plnia v krajine nezastupiteľné funkcie, ktoré sú z hľadiska ekologickej stability, racionálneho využívania a dlhodobo udržateľného rozvoja nenahraditeľné. Sú významným zdrojom obnoviteľných surovín a vďaka svojim ekosystémovým funkciám sa podieľajú na tvorbe a ochrane jednotlivých zložiek životného prostredia.
Ako delíme lesy podľa pôvodnosti druhového zloženia
Od najpôvodnejších po nepôvodné rozlišujeme: pralesy → prírodné lesy → prirodzené lesy → neprirodzené lesy → kultúra.
Zvalený či stojaci kmeň stromu ponechaný v lese je domovom pre mnohé druhy organizmov. Postupne sa zmení na živiny, ktoré pohltí pôda a stanú sa potravou pre ďalšie pôdne organizmy. Veľký počet vtákov tu má dobré podmienky aj vďaka starým stromom, pod kôrou ktorých je hojnosť hmyzu. Ďalšie druhy tu žijú preto, že les ponúka vhodné podmienky na hniezdenie bez rušivých vplyvov a dostatok potravy.
Klimatické účinky lesa
Stromy produkujú kyslík a viažu vo svojej hmote uhlík z oxidu uhličitého. Zelené rastliny rastúce na súši i vo vode udržujú rovnováhu medzi kyslíkom a oxidom uhličitým v atmosfére. V listoch stromov prebieha fotosyntéza, bez ktorej by život, ako ho poznáme, neexistoval.
Bežný mladý 12-metrový strom vážiaci 2 tony (aj s koreňmi a listami) narastie asi o 5 % za rok, teda jeho hmotnosť sa zväčší približne o 100 kg, z čoho asi 38 kg tvorí uhlík. Na týchto 38 kg prírastku uhlíka pripadá asi 100 kg kyslíka, ktorý takýto strom uvoľní za rok do atmosféry.
Človek za rok vdýchne asi 9,5 tony vzduchu, z toho približne 23 hmotnostných percent tvorí kyslík. Naše pľúca dokážu z každého vdýchnutia vyťažiť niečo vyše tretiny kyslíka, takže ročná spotreba je približne 740 kg. Na jej pokrytie je potrebných asi 7 – 8 takýchto mladých stromov. Veľké stromy v pralesoch dokážu vyprodukovať toľko kyslíka, koľko za rok spotrebuje až 18 ľudí.
Riasy a iné rastliny žijúce v moriach produkujú asi 50 – 70 % celkovej produkcie kyslíka na Zemi. No príspevok lesov je pre udržanie jeho dostatku zásadný – o to viac, že ľudstvo zmenšuje plochu lesov a zároveň znečisťuje moria.
Stromy zadržiavajú v lese dažďovú vodu
Stromy majú veľkú spotrebu vody, preto les účinne zadržiava vodu v teréne a vyrovnáva dôsledky intenzívnych zrážok aj horúčav. Dospelý dub spotrebuje za deň bežne do 200 litrov vody, podľa okolností to však môže byť aj 6-krát viac. Väčšinu tejto vody strom cez prieduchy v listoch odparí do ovzdušia, na čo spotrebuje veľa tepla z okolia a tým ho ochladzuje. Vďaka stromom je preto vzduch v lese vlhkejší a chladnejší aj v dňoch, keď je mimo lesa už suchý a horúci.
Pri fotosyntéze premieňajú stromy oxid uhličitý a vodu na glukózu, uhlík z CO₂ pritom zostáva viazaný v dreve, kôre a listoch. 100-ročný dub takto počas svojho života absorboval z atmosféry približne 5 ton CO₂. Ak sa strom ponechá v lese aj po tom, čo uschne alebo ho vyvráti vietor, podstatná časť viazaného uhlíka zostane v lesnej pôde. Čím väčšiu plochu by na Zemi pokrývali lesy, tým viac CO₂ by bolo trvalo odňatého z atmosféry.
Čo dokáže jeden dospelý strom za rok
ant s.r.o. – iniciátor projektu Sadíme pre zelenšiu budúcnosť
Sadíme, lebo máme radi stromy – ich veľkosť, trvácnosť, tieň a kyslík. Sadíme, lebo sa chceme zabaviť a oddýchnuť od bežných pracovných činností. Pridajte sa aj vy a zasaďte si vlastný strom alebo semienka, ktoré nájdete vo svojom balíku. Viac informácií nájdete na stránke nášho projektu Sadíme pre zelenšiu budúcnosť.
